Fintice, resp. chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova. Stred obce leží 270m nad morom. Dominantou chotára je vrch Stráž (740m n.m.). Na severozápade je „Kikapa“- Kamenná brána. Je to priesmyk, kde je vytesaný prechod do skál, umelo urobená brána. Pod Kamennou bránou sú Močidlá, kde ľudia dávno močili ľan a konope. Na západe sú Aďagaše, čo znamená žltá tehlárska hlina, lebo v doline tu ozaj tehly pálili. Vyššie Aďagašov sú Vinice, kde sa dávno pestovalo hrozno. Ďalej na západ je Bochta a za Bochtou je les zvaný  Hudačka. Je tam studienka so zázračnou vodou. Tu sa stretávajú chotáre Prešova, Veľkého Šariša a Fintíc. Iný zvláštny jav je tzv. Podkova v lese Šom. Podkova má podobu ozajstnej podkovy. Je to nahromadené množstvo kamenia takmer rovnakej veľkosti. Veľká podkova je široká 120 metrov. Pri Veľkej podkove je aj Malá podkova široká asi 25 metrov.   Obec obkolesujú dubové, bukové a borovicové lesy. Nachádza sa tu prírodná rezervácia Fintické svahy.

Na geologickej stavbe predmetného územia Fintíc sa podieľa útvar - neogén.  Je tvorené dvoma litofáciami. Prvú tvoria prachovce s polohami pieskovcov. Pieskovce sú jemno až stredozrné. V nadloží vystupuje ďalšia litofácia tvorená prachovcami a ílovcami o hr. 2,5m. V ich nadloží západne od Fintíc vystupujú  pieskovce, ktoré dosahujú hrúbku 10m.  

Obec patrí do obvodu predkarpatskej flóry a v jeho rámci do fytogeografického okresu Slanské vrchy.

Obec podľa klimatickej klasifikácie patrí  do klimaticky  teplej oblasti, mierne vlhkej s chladnou zimou. Priemerná teplota sa v zime pohybuje v rozpätí -2,5 až -5 C (v januári) a letná priemerná teplota sa pohybuje v rozmedzí 17 až 18,5 C (v júli). Z toho vyplýva , že najchladnejším mesiacom je január a najteplejším je júl. Priemerné ročné zrážky sú na úrovni 600-800 mm/rok. Najvyššie nárazy vetra môžu dosiahnuť 40-50 km/h.

Na území obce prevažujú hnedé pôdy - hnedá pôda podzolovaná, hnedá pôda kyslá a hnedá pôda kyslá oglejená. V aluviách vodných tokov sa vyskytujú nivné pôdy. Pôdy sa vyznačujú miernou až silnou humovitosťou, silne až slabo kyslou reakciou, nízkou až stredne vysokou výmennou sorpčnou kapacitou, nenasýteným až slabo nasýteným sorpčným komplexom.

Hydrograficky je obec odvodňovaná tokom Sekčova, ktorý má v dotknutom úseku silne znečistenú vodu vzhľadom na nepriaznivé mikrobiologické zloženie vody. Výrazne sa tu prejavuje vplyv nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd z priľahlých sídiel, poľnohospodárskych zdrojov najmä z pohľadu mikrobiologického znečistenia. Priemerný ročný prietok na sledovanom úseku Prešov-Sekčov je 2,26m3/s. Podľa hodnotenia kvality vody patria vody do III. kategórie podľa STN 75 7221.

Podzemné vody sa v tomto prostredí tvoria infiltráciou zrážkových a povrchových vôd, ale aj prestupovaním vôd z priľahlých neovulkanitou Slanských vrchov. K odvodneniu dochádza iba v menšej miere sústredenými prameňmi, väčšinou sa to deje rozptýleným prírodným spájaním do povrchových tokov.

Príslušnosť územia do obvodu predkarpatskej flóry a Slanských vrchov sa najvýraznejšie prejavuje vo výskyte západokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev. Pôvodný vegetačný kryt bol v dôsledku dlhodobého využívania územia človekom značne pozmenený. Podstatná časť územia bola odlesnená. Po odlesnení najmä dubovo-hrabových lesov sa vytvorili náhradné spoločenstvá lúk a pasienkov.

Z rastlín sa tu vyskytuje kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), kostihoj lekársky (Symphytum tuberosum), pýr plazivý (Elytrigia repens), chren dedinský ( Armoracia rusticana) a i. V lesnom komplexe sa vyskytuje lipnica hájna (Poa nemoralis), veronika lekárska (Veronica officinalis). Zo stromov  dominuje javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), dub žltkastý (Quercus dalechampii) a i.    

Významné zastúpenie fauny predstavujú stavovce, pričom značná časť je ohrozená, alebo chránená, ako napr. žaby, salamandra škvrnitá, z vtáctva najmä dravce a sovy, ďatlovité a spevavce. Z cicavcov menšie šelmy, v okrajových častiach srnčia zver, vo väčších lesných celkoch diviačia, menej jelenia zver. Na území lúk a pasienkov sa vyskytujú niektoré druhy plazov (jašterica krátkohlavá, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka stromová a i.) Z cicavcov sa vyskytujú myšovité, hlodavce a líška hrdzavá. V poliach sú pre túto zónu charakteristickénajmä hmyzožravce ( piskory, krt európsky, vtáky v obmedzenej druhovej diverzii ( vrabec domový, poľný, škovránok poľný, strnádka poľná, jarabica poľná, prepelica poľná a i.) Mnohé z týchto druhov živočíchov a vtákov patria do skupiny ohrozených  druhov, či veľmi vzácnych, alebo migrujúcich, preto si vyžadujú zvýšenú pozornosť.        

Stupeň zachovania prírody ako aj biologickú diverzitu dotknutého územia dokumentuje zistený výskyt  vyše tisíc druhov vyšších rastlín, stovky druhov  lišajníkov a machorastov a desiatky druhov húb. Viaceré z nich sú emdemitmi.

Kataster obce Fintice má výmeru 1123,97 ha. Orná pôda tvorí 194,22 ha, vinice 94,86 ha, záhrady tvoria 109,02 ha, TTP sú na ploche 73,06 ha. LPF o výmere 504 ha, vodné plochy predstavujú 2,36 ha, zastavané plochy tvoria 102,17 ha a ostatné plochy predstavujú 44,28 ha.

V obci žije v súčasnosti  2083 obyvateľov. Populačná krivka má mierne stúpajúcu tendenciu. Obec dlhodobo zaznamenáva prírastok obyvateľstva vďaka výhodnej strategickej polohe.

Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2015 - 2018

Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomických ukazovateľov za rok 2015
Počet obyvateľov v predproduktívnom veku 0 - 14 rokov je 340.

Počet obyvateľov:

• muži v produktívnom veku 15- 62 rokov je 614.
• ženy v produktívnom veku 15- 62 rokov je 690. 

Počet obyvateľov:

• muži v poproduktívnom veku od 63 rokov je 177.
• ženy v poproduktívnom veku od 63 rokov je 155.

Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva je 1286.
Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov je 65 %.

Bývanie a vzdelanie

V roku 2015 mala obec 600 domov, z toho 580 rodinných domov. V obci je trvalo obývaných 6 bytov /6.b.j./.

V obci je 343 ľudí so základným vzdelaním, 485 obyvateľov má učňovské vzdelanie, 560 obyvateľov je so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou, 257 občanov má vysokoškolské vzdelanie. Ostatné obyvateľstvo sú školopovinné deti a bez udania školského vzdelania.

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti

Slovenská 98,8%
Iné národnosti ( česká, ukrajinská, rusínska, maďarská) 1,2 %

Konfesijné zloženie obyvateľstva

Rímskokatolícke 96%
Ostatní sú v iných cirkvách alebo bez vyznania.